ZÁSADY MAJITEĽA PSA

1. Vždy vyhraď svojmu psovi určité miesto. Nedovoľ mu spať v tvojej posteli.2. Vždy mu daj potravu v rovnakom čase a neprikrmuj ho sladkosťami.3. Vždy ho kŕm z jeho misky, ktorú potom umyješ a položíš oddelene od vášho riadu.4. Vždy ho udržuj v čistote.5. Skontroluj, či má tvoj pes pevný obojok a známky s menom a adresou majiteľa.6. Nikdy nedovoľ psovi, aby nahlas brechal alebo zavýjal a vyrušoval susedov.7. Vždy zariaď, aby bolo o psa postarané v tvojej neprítomnosti cez prázdniny.8. Nikdy nedovoľ svojmu psovi vykláňať sa von z okna auta.9. Vždy cvič psa na mieste, kde je pohyb psov dovolený.10. Vždy maj psa na vodidle, keď je vo vašej blízkosti cesta alebo domáce zvieratá.

11. Nikdy neber so sebou psa do potravinárskeho obchodu.12. Nikdy nenechaj svojho psa potulovať sa.13. Nikdy nedovoľ psovi, aby obťažoval okoloidúcich. Niektorí ľudia nemajú radi psov a niektoré deti sa ich boja.14. Vždy si daj záležať na výcviku poslušnosti.15. Vždy sa presvedč, či je tvoj pes v evidencii zverolekára a s návštevou ordinácie nečakaj, kým bude neskoro.16. Vždy navštív zverolekára, ak si nepraješ, aby mala tvoja sučka šteniatka.

PREDCHÁDZANIE NIČENIU VECÍ

Čo sa týka "pustošiaceho potenciálu", sú šteňatá vzhľadom na svoju váhu a veľkosť až neuveriteľne výkonné. Psí dorastenci skutočne dokážu rozhrýzť prakticky čokoľvek - začínajúc topánkami a končiac dubovou stoličkou. Zvláštnu záľubu nachádzajú tiež v dôležitých dokumentoch a väčších bankovkách. Čím menej príležitostí im na podobné aktivity poskytnete, tým lepšie!
Ako postupovať: Starostlivo upracte z dosahu šteňaťa všetko, čo nie je na hranie (časti odevov, obuv, knihy, cennosti a pod.). Nakúpte dostatok hračiek! Ak psíka pristihnete, že sa hrá s nevhodným predmetom, hlasno ho okríknite slovkom "Fuj!" alebo "Nesmieš!", vec mu zoberte a miesto nej mi ponúknite obľúbenú hračku.
Šteňatá zaháňajú nepríjemné pocity pri prerezávaní stálych zubov (asi medzi 3.-6. mesiacom) ohryzovaním pevných predmetov. Ak chcete ušetriť svoj nábytok, dajte psíkovi čo najviac vhodných vecí na hryzenie. Ideálne sú napríklad žuvacie kostičky z kože.
Záľuba psov v hrabaní vyplýva z ich prirodzeného správania sa. Psovité šelmy si hĺbia nory na spanie, na rodenie a odchovanie mláďat, na ukladanie potravy. Váš maznáčik môže ľahko prísť na výborný nápad vyhrabať si do kresla dieru na spanie, alebo ukryť kosť pod parkety. Ak spozorujete, že váš pes má tendenciu sa takto správať, neponechávajte ho radšej bez dohľadu v miestnosti s čalúneným nábytkom. Ak sa pes pohybuje v záhrade, oploťte kvetinové alebo zeleninové záhony.
Pamätajte si, že pes nevie odhadnúť hodnotu vecí! Vaša nová topánka je preňho rovnako dobrá hračka ako loptička. Záleží len na vás, aby ste zamedzili ničeniu vecí a poskytli psíkovi dostatok vhodnejších predmetov na hranie.

Westhighlandský biely teriér

Hoci westhighlandský biely teriér a cairnteriér majú spoločné línie predkov, výberové kríženie vyšľachtilo plemená s celkom rozdielnymi vlastnosťami. Westhighlandské biele teriéry spolu so škótskymi teriérmi sú známe vďaka obrázku na reklame na škótsku whisky, kde spoluúčinkujú.
Biela farba je nateraz moderná a signalizuje šťastie alebo čistotu. Preto je tento druh populárny v Severnej Amerike, vo Veľkej Británii, v Európe i v Japonsku. U plemena sa však často vyskytujú kožné ochorenia a podráždenosť.

Tento pes má rád, keď sa mu venuje veľká pozornosť a pravidelný výcvik.

Mimoriadne populárnym predstaviteľom skupiny teriérov je westhighlandský biely teriér, nežne nazývaný westík. Predpokladá sa, že pochádza z Argyllu v Śkótsku. Plemeno bolo pravdepodobne vyšľachtené okolo roku 1880 z bielych a krémových cairnských teriérov selektívnym šľachtením tých najsvetlejších psov.

Tento hrdý, robustný, aktívny a odvážny malý pes drzo hľadí na svet tmavými očami, hlavu zdobia malé, vztýčené uši a všetko završuje veselo nosený chvost. Westík je čulé, odvážne a sebestačné plemeno, ale tiež priateľský a šarmantný spoločník. Dvojitá biela srsť, ktorej vonkajšia dlhá vrstva prekrýva krátku, jemnú podsadu pripomínajúcu kožušinu, si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Výška je približne 28 cm a hmotnosť zvyčajne 7 až 10 kg.

V chove cairnteriérov sa príležitostne rodili biele šteniatka. Rodina Malcolmovcov v Škótsku výberovo krížila tieto psy v snahe vyšľachtiť ľahko viditeľné plemeno na škótskych bažinách a slatinách.
Hrubá krycia srsť prekrýva hebkú podsadu. Labky majú hrubé vankúšiky a čierne pazúry. Tento biely teriér vznikol selektívnym chovom zameraným na bielu farbu, aby ho bolo dobre vidieť v porastoch na škótskych močariskách. Jeho obdivovatelia ho pokladajú za jedného z najpríťažlivejších škótskych teriérov. Je to húževnatý pes, ktorý od svojho majiteľa vyžaduje veľkú starostlivosť a pevnú ruku. Westík, ktorý sa používal na lov vydier, líšok a malých škodcov, má ako predkov škótskeho teriéra, cairnteriéra a teriéra Danieho Dinmonta.

Jeho súčasná podoba sa vyšľachtila selektívnym chovom čistobielych psov z okolia Poltallochu v Argylle ešte v 19. storočí. Westík sa kedysi nazýval poltallochský teriér, ako aj roseneathský teriér podľa dumbartonshirského statku vojvodcu z Argylla, ktorý bol slávnym chovateľom tohto plemena.

Westík je prítulnej, sebavedomej a bezočivej povahy. Napriek neveľkým rozmerom sa uplatňuje ako spoľahlivý strážny pes, lebo je odvážny a pozorný.

Westík si vyžaduje pravidelné ošetrovanie, lebo jeho biela srsť mu viac-menej ustavične pĺzne. Jeho kladom je, že má suchú kožu, ktorá vôbec nevydáva psí pach a na výstavy si nevyžaduje veľké trímovanie. Jedným z dôvodov selektívneho chovu westíka je skutočnosť, že jeho čistobiela srsť kontrastuje s tmavým lístím a poskytuje psovi pri love značnú výhodu.

Hlava je husto osrstená a s krkom zviera pravý alebo o niečo menší uhol. Srsť má krátku, mäkkú podsadu kryje drsná rovná srsť. Farba srsti je čistobiela. Telo je masívne, mocné, s hlbokým hrudníkom a s rovným chrbtom. Chvost má zhruba 13 až 15 cm dlhý, rovný, nie pernatý, nosí ho bodro, ale neohýba ho nad chrbát. Laby sú okrúhle, na predných nohách väčšie ako na zadných, pokryté krátkou drsnou srsťou, s hrubými nášľapovými poduškami. Uprednosňujú sa čierne pazúry. Nohy sú krátke a svalnaté. Oči sú sterdnej veľkosti, prenikavé a čo najtmavšie. Sú zasadené široko od seba. Hlava je nepatrne kupolovitá, lebka s priemerným čelným vrubom až k ňucháču a s ťažkým obočím. Nos je čierny pomerne veľký. Uši sú malé, vzpriamené, ostro končité, pokryté mäkkými chĺpkami.

Šteniatka westíkov nie sú o nič menšie ako ich drobný rodičia. Sú to láskavé a živé šteniatka. Okrem toho vedia byť prekvapivo dobrými strážnymi psami. Hoci westík a cairnský teriér majú pravdepodobne spoločných predkov, výberovým šľachtením vznikli s úplne inými vlastnosťami. Britský KC uznal v roku 1905 a čoskoro si získal oblubu aj vo svete.

malá fotogaléria

Slovenský kopov

Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,, kopó", ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo ,, samostatným" štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. 10 rokov neskôr v roku 1946, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Špeciálny klub chovateľov slovenských kopovov bol založený v roku 1988.

Všeobecný vzhľad

Slovenský kopov je pes stredne veľký, zachoval si málo obdĺžnikový rámec tela. Má primerane veľkú hlavu k svojmu telu, podľa hlavy sa dá rozlíšiť aj pohlavný dimorfizmus. Hlava suky je ľahšia, štíhlejšia zatiaľ čo hlava psa býva hranatejšia. Hlboko posadené oči ohraničujú viečka čiernej farby. Uši Priliehavé, visiace, stredne dlhé , zaokrúhlené a nasadené kúsok nad rovinou oka. Krk bez voľných záhybov kože, krátky, svalnatý dobre nasadený. Telo pevnej kostry so stredne hlbokým hrudníkom a rovným stredne dlhým chrbtom. Predné končatiny sú štíhle a rovné, majú dobre vyvinuté svalnaté ramená. Zadné končatiny musia byť bez vlčích pazúrikov a majú byť svalnaté a primerane dlhé. Chvost je nasadený o niečo nižšie ako je rovina chrbta. Má siahať po pätový kĺb môže byť však kratší alebo dlhší. Chvost na konci mierne ohnutý nahor , v akcii nesený hore nad rovinou chrbta a v pokoji nesený dolu.

Povaha

Slovenský kopov je temperamentný, ostrý, vyniká smelosťou a vytrvalosťou je však niekedy aj ťažšie ovládateľný.. Pre svojho pána je však výborným pomocníkom a je absolútne spoľahlivý pokiaľ je pod vedením svojho pána, zároveň dokáže byť agresívny a obranársky pokiaľ ide o jeho obranu, a pokiaľ je k tomu vyprovokovaný. Odolný proti útokom zveri.

Spoločenská charakteristika

Svojmu pánovi je slovenský kopov oddaný ako pri love tak aj pri odpočinku. Priateľsky a prítulne sa správa aj k jeho rodine. Potrebuje aj kontakt so svojimi ľuďmi. Dá sa však povedať, že je psom jedného pána. K cudzím sa správa nedôverčivo. K zvieratám ktoré s ňou žijú od malička príma dobre a ochraňuje ich pred cudzími. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne, a kontaktu s nimi je nutné ho naučiť od malička.

Vzťah k deťom

Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný. Deťom je však dobré zavčasu vysvetliť, že pes je živá bytosť, ktorá má svoje potreby a naučiť ich správnemu prístupu, rovnako tak je potrebné usmerniť chovanie psa k deťom.

Výchova

Slovenského kopova je nutné vychovávať už od útleho veku. Nevhodné je používať násilie, tvrdosť a neprimerané tresty, výchova musí byť láskyplná, ale dôsledná a spravodlivá. Pes musí pocítiť vašu pevnú ruku a musí vo vás vidieť vodcu. Predpokladom pre úspešný výcvik je aj dobrá znalosť poľovníckej problematiky Naučiť psíka dohľadať postrieľanú zver, využívať vietor pri hľadaní zveri, nájsť po starých vychladnutých stopách zaľahnuté diviaky môže len cvičiteľ ktorý sám pozná danú problematiku. Ak sa nám výcvik nedarí, výcvik prerušme. Nehľadajme chybu u psa ale u seba, zamyslime sa kde robíme chybu. Aby nám výcvik šiel tak ako má musíme psa správne motivovať a nájsť spôsob ako mu výcvik uľahčiť, aby pochopil čo od neho žiadame.

Vplyv výživy na vývoj kĺbov a kostry u psov veľkých plemien

Výskumy potvrdili, že takmer 40 % zástupcov veľkých plemien trpí na niektoré z kĺbových ochorení. Toto relatívne riziko je oveľa vyššie u psov veľkých a obrých plemien. Psy týchto plemien sú vnímavejší k rozvoju ochorení kĺbov v období rastu následkom abnormálneho rozvoja kĺbovej chrupavky alebo dôsledkom preťaženia kĺbu alebo traumy. Väčšina týchto ochorení je primárne dedičných, riziko a stupeň rozvoja príznakov však je ovplyvniteľné typom výživy.

Veľké plemená

Medzi plemenami psov sú obrovské rozdiely vo veľkosti a v charaktere rastových procesov, predovšetkým u veľkých a obrých plemien. Behom relatívne krátkej doby dochádza u nich k výrazným zmenám a to je dôvodom pre zvýšenú citlivosť vyvíjajúcej sa kostry predovšetkým vo vzťahu k výžive.

Rozvoj kostry

Medzi dietetické faktory, ktoré sa môžu podieľať a zvyšovať riziko rozvoja ochorení kostry sú zahrnuté:
obsah bielkovín
prísun energie
obsah vápnika

Bielkoviny

Zvýšený prísun bielkovín s následným prudkým rastom hmotnosti a tým nadmerným zaťažením vyvíjajúcich sa kĺbov a kostry môže negatívne ovplyvniť rozvoj kostry a tým aj vyústiť v nevratné zmeny kostry. Preto u veľkých a obrovských plemien za optimálny obsah bielkovín v krmive sa považujú hodnoty cca. 26 %.

Energia

Nadmerný prísun energie je škodlivý pre mladých rastúcich psov veľkých a obrovských plemien a taktiež pre starých psov so zápalom kĺbov (artritída).Výskumy preukázali zvýšený výskyt osteochondrózy ramenného kĺbu u psov, ktorí boli kŕmení ad libitum (nekontrolovaný, volný príjem kalórií ) v porovnaní so psami u ktorých prísun energie bol obmedzený na 60 %.V dvoch skupinách 24 psov plemena labrador retriever sa porovnával aj vplyv prísunu energie na rozvoj dysplázie bedrových kĺbov. V skupine psov s redukovanou dávkou energie o 25 % v krmive sa vyskytovalo menej príznakov dysplázie bedrových kĺbov.
Preto na základe výsledkov výskumov je doporučené vyvarovať sa kŕmenia ad libitum a je dôležitý kontrolovaný príjem kalórií v krmive, ktorý u veľkých a obrovských psov by mal byť 4000 - 4200 kcal/kg.

Vitajte

Vitajte na mojej stránke!