Slovenský kopov

Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,, kopó", ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo ,, samostatným" štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. 10 rokov neskôr v roku 1946, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Špeciálny klub chovateľov slovenských kopovov bol založený v roku 1988.

Všeobecný vzhľad

Slovenský kopov je pes stredne veľký, zachoval si málo obdĺžnikový rámec tela. Má primerane veľkú hlavu k svojmu telu, podľa hlavy sa dá rozlíšiť aj pohlavný dimorfizmus. Hlava suky je ľahšia, štíhlejšia zatiaľ čo hlava psa býva hranatejšia. Hlboko posadené oči ohraničujú viečka čiernej farby. Uši Priliehavé, visiace, stredne dlhé , zaokrúhlené a nasadené kúsok nad rovinou oka. Krk bez voľných záhybov kože, krátky, svalnatý dobre nasadený. Telo pevnej kostry so stredne hlbokým hrudníkom a rovným stredne dlhým chrbtom. Predné končatiny sú štíhle a rovné, majú dobre vyvinuté svalnaté ramená. Zadné končatiny musia byť bez vlčích pazúrikov a majú byť svalnaté a primerane dlhé. Chvost je nasadený o niečo nižšie ako je rovina chrbta. Má siahať po pätový kĺb môže byť však kratší alebo dlhší. Chvost na konci mierne ohnutý nahor , v akcii nesený hore nad rovinou chrbta a v pokoji nesený dolu.

Povaha

Slovenský kopov je temperamentný, ostrý, vyniká smelosťou a vytrvalosťou je však niekedy aj ťažšie ovládateľný.. Pre svojho pána je však výborným pomocníkom a je absolútne spoľahlivý pokiaľ je pod vedením svojho pána, zároveň dokáže byť agresívny a obranársky pokiaľ ide o jeho obranu, a pokiaľ je k tomu vyprovokovaný. Odolný proti útokom zveri.

Spoločenská charakteristika

Svojmu pánovi je slovenský kopov oddaný ako pri love tak aj pri odpočinku. Priateľsky a prítulne sa správa aj k jeho rodine. Potrebuje aj kontakt so svojimi ľuďmi. Dá sa však povedať, že je psom jedného pána. K cudzím sa správa nedôverčivo. K zvieratám ktoré s ňou žijú od malička príma dobre a ochraňuje ich pred cudzími. Vo vzťahu k ostatným psom sa môže niekedy prejavovať agresívne, a kontaktu s nimi je nutné ho naučiť od malička.

Vzťah k deťom

Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný. Deťom je však dobré zavčasu vysvetliť, že pes je živá bytosť, ktorá má svoje potreby a naučiť ich správnemu prístupu, rovnako tak je potrebné usmerniť chovanie psa k deťom.

Výchova

Slovenského kopova je nutné vychovávať už od útleho veku. Nevhodné je používať násilie, tvrdosť a neprimerané tresty, výchova musí byť láskyplná, ale dôsledná a spravodlivá. Pes musí pocítiť vašu pevnú ruku a musí vo vás vidieť vodcu. Predpokladom pre úspešný výcvik je aj dobrá znalosť poľovníckej problematiky Naučiť psíka dohľadať postrieľanú zver, využívať vietor pri hľadaní zveri, nájsť po starých vychladnutých stopách zaľahnuté diviaky môže len cvičiteľ ktorý sám pozná danú problematiku. Ak sa nám výcvik nedarí, výcvik prerušme. Nehľadajme chybu u psa ale u seba, zamyslime sa kde robíme chybu. Aby nám výcvik šiel tak ako má musíme psa správne motivovať a nájsť spôsob ako mu výcvik uľahčiť, aby pochopil čo od neho žiadame.